• 2% dane
  • Encyklopédia
  • Novinky
    • Kozmonautika
    • Život na ISS
    • Vesmírne observatóriá
    • Výskum slnečnej sústavy
    • Kométy a meteory
    • Stelárna astronómia
    • Astronómovia
    • Slovenské zdroje
    • Zahraničné zdroje
  • Pre pozorovateľov
    • Slnko - Mesiac - Planéty
    • Kométy a meteory
    • Efemeridy planétok
    • Zákryty
    • Návody na pozorovanie
    • Kalendár úkazov
  • Súťaže
    • AKS
    • Čo vieš o hviezdach
    • Astronomická olympiáda
    • Astrofoto
    • Vesmír očami detí
    • Svieťme si na cestu
    • Misia Mars
    • Expedícia Mars
  • Astronomický klub
    • O astronomickom klube
    • Vedenie organizácie
    • Ako sa stať členom
    • Akcie a podujatia
    • Fotogaléria
    • Vybavenie
    • Činnosť
    • Dokumenty
    • Fond na podporu astronómie
    • Sponzori
    • Prispejte nám
  • Aktivity
    • Žiaci a študenti
    • Študentské projekty
    • Pre firmy
    • Školy
  • Hvezdárne a ľudia
    • Mapa zariadení
    • Kontakty
    • Rozhovory s astronómami
    • Programy a podujatia
    • Astronómia vo svete
  • Svetelné znečistenie
  • AKS
  • Aktivity
  • Študentské projekty

Linky na astronomické dáta, zdroje a nápady na projekty

01.02.2021 20:12, Autor:Michaela Brchnelová, Michal Zajaček, PhD.

Zaujíma ma:

  • Slnko, Slnečné erupcie a Slnečná energia: V rámci slnečného výskumu je možné buď študovať slnečnú aktivitu napríklad pomocou vedeckého archívu SOHO alebo priamo magnetické pole Slnka s dátami z napr. misie ULYSSES. Rádiové dáta zo Slnka sa dajú analyzovať pomocou Radio JOVE Project! od NASA. Existujú tiež projekty, vďaka ktorým sa dá skúmať účinnosť generátorov Slnečnej  energie, ako napríklad z Global JEt Watch (GJW).

  • Planéty: Jedným z najväčších databáz planetárnych pozorovaní z rôznych misií je NASA Planetary data system. Rovnako ako v prípade Slnka, rádiové plantárne dáta sa dajú nájsť a analyzovať pomocou NASA iniciatívy Radio JOVE Project!. Planetárne virtuálne observatórium PVOL tiež ponúka veľké množstvo dát z pozorovaní, ktoré boli vykonané hlavne amatérskymi astronómami.

  • Zem: Zrejme najlepším spôsobom skúmania satelitných dát Zeme je pomocou Google Earth Engine, ktorý ponúka možnosť skúmať atmosféru, klímu, povrch Zeme a veľa iných geofyzikálnych dát. Obsahuje tiež veľké množstvo manuálov a príkladov. Treba sa registrovať, ale pre študentov a vyučujúcich to je zdarma.

  • Asteroidy a kométy: Dáta z malých telies slnečnej sústavy sa dajú objavovať napríklad pomocou JPL Small-body database browser-u. Merania fyzických a dynamických vlastní asteroidov sú tiež uložené na Space Situational Awareness portáli ESA.

  • Exoplanéty: Skúmať vlastnosti a pozorovanie exoplanét sa dá napríklad pomocou serveru OTHER WORLDS, kde sú ponúkané aj tutoriály a manuály. Najviac kompletným zdrojom dát v tejto oblasti je NASA archív exoplanét.

  • Hviezdy: Veľké množstvo spektier hviezd sa dá získať z projektu MaStar od Sloan Digital Sky Survey. Dáta špecificky z premenných hviezd sa dajú nájsť na AAVSO archíve.

  • Mliečna cesta: Interaktívne objavovanie štruktúry Mliečnej cesty sa dá pomocou iniciatívy Milky way explorer. Čisté dáta z pozorovaní našej galaxie ktoré boli získané ESA misiou Gaia sa dajú nájsť v Gaia Archive.

  • Galaxie, hmloviny a iné astronomické objekty v:

    • Rádiovom žiarení: v ktorom sa dajú pozorovať napríklad pulzary, kvazary a aktívne galaktické jadrá. Katalóg rádiových galaxií je napríklad ponúkaný online z ďalekohľadu Very Large Array (VLA). Dáta z teleskopov WSRT-APERTIF, LOFAR alebo Square Kilometer Array sa dajú nájsť na stránke ASTRON.

    • Mikrovlnnom žiarení: v ktorom sa dá pozorovať napríklad zbytkové žiarenie z Big Bangu pomocou WMAP dát. Na milimetrových a submilimetrových vlnových dĺžkach skúma vznik hviezd a planét interferometer ALMA, pričom sú dostupné informácie aj pre najmenšie deti na portáli ALMA KIDS. Portál na prístup k dátam je na ALMA SCIENCE.

    • Infračervenom žiarení: v ktorom sa dajú okrem telies slnečnej sústavy, exoplanét a množstva objektov v našej galaxii aj dobre pozorovať veľmi vzdialené objekty vďaka červenému posunu. Archív infračervených pozorovaní IRSA obsahuje dáta z misií Spitzer, WISE, SOFIA, IRTF, 2MASS, Herschel, Planck a mnoho iných teleskopov. Špecificky dáta z Hubble Space Telescope sú prístupné na HST serveri. V blízkej budúcnosti sa plánuje vypustenie James Webb Space Telescope, pričom je možné pripravovať a simulovať pozorovania už v predstihu pomocou JWST Exposure Time Calculator a JWST User Documentation.

    • Optickom žiarení: v ktorom vidíme vesmír tak, ako by sme ho videli voľným okom, no omnoho lepšie. Asi najkompletnejšia databáza pozorovaní je Sloan Digital Sky Survey, SDSS, (v súčasnosti Data Release 16), v ktorej sú pozorovania pre viac než 3 milióny objektov. Návrhy na projekty pre študentov z SDSS sú napríklad tu. Taktiež server GAIA ponúka dáta z veľkého množstva objektov v Galaxii, extragalaktických objektov a aj užitočný “primer” ako pristupovať k dátovej analýze. Optický vesmír bol tiež pozorovaný Hubble Space ďalekohľadom (HST).

    • Ultrafialovom žiarení: v ktorom sa dobre analyzuje napr. vývoj mladých galaxií, keďže v ňom vidno veľmi horúce objekty. UV dáta sa dajú napríklad získať z misie FUSE, ASTRO alebo aj z archívu Hubble Space Telescope (HST).

    • Roentgenovom žiarení: v ktorom sa dajú pozorovať vysokoenergetické zdroje, ako napríklad pozostatky po supernovách, jadrá aktívnych galaxií alebo akréčne disky čiernych dier. Portál misie Chandra X ray observatory ponúka dáta a aj manuály na ich spracovanie spracovanie. X-ray dáta sú tiež voľne prístupné aj z misie XMM Newton.

    • Gamma žiarení: v ktorom sú viditeľné najenergetickejšie kozmické zdroje. Prístupné sú napríklad dáta z NASA teleskopu FERMI, z ESA misie INTEGRAL a aj z NASA ďalekohľadu SWIFT.


  • Gravitačné vlny: Oboznámenie sa s princípom merania gravitačných vĺn pomocou laserových interferometrov sa dá na servere Laser Interferometer Gravitational-Wave Observatory (LIGO), kde je aj množstvo edukačných materiálov pre študentov a školy.

  • Výpočtová astrofyzika: Projekty týkajúce sa dynamiky telies, hydrodynamiky a magnetohydrodynamiky nám pomáhajú porozumieť základným fyzikálnym princípom vo vesmíre. Vo všeobecnosti je však vyžadovaná dobrá znalosť programovania v pythone, C alebo FORTRANE a vysokoškolská fyzika.  Na problémy týkajúce sa hydrodynamiky a magnetohydrodynamiky je možné aplikovať napríklad PLUTO kód. Na simulácie zrážok galaxií a kozmologické simulácie je možné aplikovať voľne dostupný SPH (Smooth Particle Hydrodynamics) kód GADGET. Na štúdium dynamiky hviezdokôp, resp. dynamiky väčšieho počtu hviezd je možné použiť N-body kód NBODY.



Okrem toho existuje tiež mnoho portálov s návrhmi pre študentské projekty a triedne aktivity:

  1. Nauč sa spracovávať astronomické pozorovania s Global Hands on Universe GHOU

  2. Kontroluj svoj vlastný robotický ďalekohľad na diaľku s MicroObservatory

  3. Pozri si astronomické “Spacebook“ série z Las Cumbres Observatory (LCO)

  4. Preskúmaj návrhy na triedne aktivity z “Galaxy and Cosmos Explorer” z Univerzity v Texase

  5. Nápady na študentské projekty sú tiež vypísané na portáli RBSEU z Univerzity na Aljaške

  6. Veľké množstvo projektových nápadov pre študentov je tiež na portáli CLEA z Gettysburg college

  7. Návody na analýzu astrometrických dát a nápady na edukačné triedne aktivity sa dajú nájsť aj na ESDC portáli ESASky for exploration

  8. NASA triedne aktivity pre hľadanie exoplanét sú vypísané na portáli K2 a Kepler

  9. O možných projektoch vo všetkých vedných odboroch vrátane astronómie sa tiež píše v Európskom žurnále pre učiteľov vedy Science in school



Pre viac informácii, zdrojov alebo pre rady ohľadom spracovania sa nebojte obrátiť na:

 

  • Discord server: https://discord.gg/ZEmrsNcv9v
  • Michaela Brchnelova (michaela.brchnelova@kuleuven.be)
  • Michal Zajaček, PhD. (zajacek@ph1.uni-koeln.de)

 

 


Darujte 2% astronómii a mládeži
Štvrtok, 19. máj 2022
  • Dnes má meniny Gertrúda, zajtra Bernard.
Vyhľadávanie
Údaje pre pozorovateľov
Najčítanejšie články
  1. Finálové kolo 16. ročníka Astronomickej olympiády 2022
  2. Výsledky finále Astronomickej olympiády 2022
  3. Meteorické roje v 2. štvrťroku 2022
  4. Kométy v 2. štvrťroku 2022
  5. Experiment, ktorý by mohol potvrdiť piaty stav hmoty vo vesmíre – a...
Najnovšie články
  1. Nedávno objavený dvojitý binárny systém je nestabilný
  2. Experiment, ktorý by mohol potvrdiť piaty stav hmoty vo vesmíre – a...
  3. Výsledková listina - Vesmír očami detí 2022
  4. Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba je pripravený na spustenie do plnej...
  5. Astronómovia zo SAV sú kľúčovými partnermi projektu Európskeho slnečného...
Vesmír.sk na Facebooku
Astronomický klub Bratislava
Froggywear fandí astronomickému klubu
Froggywear fandí astronomickému klubu
© 1999, 2022 vesmír.sk - Astronomický klub Bratislava. Webhosting pre naše stránky poskytuje Webglobe - Yegon, s.r.o.
Ochrana osobných údajov Podmienky používania Zmeniť nastavenia cookies